Do škôlky som nechodil a do školy som začal chodiť od mojich 7 rokov. Prvý ročník som chodil do školy s mamou, sedela vedľa mňa v lavici, cez deň mi viackrát ošetrovala rany a dávala pozor,aby som nespadol.  Boli to ťažké časy. Každú noc som sa budil a vracal len sliny, keďže mám problémy s hrdlom a prehĺtaním.

Doobeda som nedokázal ani jesť, ani piť, príčinou bola aj nervozita zo školy. Podarilo sa nám vybaviť  individuálne štúdium, tak od druhého ročníka som sa učil doma.  Pani učiteľka chodila 2x do týždňa k ná m, bola prísna a nebolo to pre mňa jednoduché.

Uľavilo sa mi až od tretieho ročníka, keď som dostal inú pani učiteľku, ktorá brala ohľad aj na môj zdravotný stav. Základnú školu som ukončil ako každý iný. Popri škole sme tiež často chodili k rôznym lekárom a skúšali rôzne liečby, kvapky atď., ktoré mi veľa krát viac ublížili ako pomohli. Po liekoch od bylinkárov som sa vždy dostal do nemocnice na týždeň-dva, samozrejme moja mama bola v nemocnici so mnou. Keď som dovŕšil 18 rokov pridelili mi plný invalidný dôchodok, keďže s mojou chorobou, mojimi rukami, žiaľ, nemôžem vykonávať žiadnu prácu.

 

   
© Copyright © 2019 - · All Rights Reserved