Do škôlky som nechodil a do školy som začal chodiť od mojich 7 rokov. Prvý ročník som chodil do školy s mamou, sedela vedľa mňa v lavici, cez deň mi viackrát ošetrovala rany a dávala pozor,aby som nespadol.  Boli to ťažké časy. Každú noc som sa budil a vracal len sliny, keďže mám problémy s hrdlom a prehĺtaním.

Doobeda som nedokázal ani jesť, ani piť, príčinou bola aj nervozita zo školy. Podarilo sa nám vybaviť  individuálne štúdium, tak od druhého ročníka som sa učil doma.  Pani učiteľka chodila 2x do týždňa k ná m, bola prísna a nebolo to pre mňa jednoduché.

Uľavilo sa mi až od tretieho ročníka, keď som dostal inú pani učiteľku, ktorá brala ohľad aj na môj zdravotný stav. Základnú školu som ukončil ako každý iný. Popri škole sme tiež často chodili k rôznym lekárom a skúšali rôzne liečby, kvapky atď., ktoré mi veľa krát viac ublížili ako pomohli. Po liekoch od bylinkárov som sa vždy dostal do nemocnice na týždeň-dva, samozrejme moja mama bola v nemocnici so mnou. Keď som dovŕšil 18 rokov pridelili mi plný invalidný dôchodok, keďže s mojou chorobou, mojimi rukami, žiaľ, nemôžem vykonávať žiadnu prácu.

 

Moja choroba je fyzická a veľmi boľavá, prejavuje sa tak, že mám po celom tele veľké otvorené rany, pľuzgiere, chrasty, nemám nechty a prsty na rukách aj na nohách mám zrastené a zdeformované.

Narodil som sa ako bežné dieťa, zdravý. Lekári ma hneď po pôrode odviezli a ani ma neukázali mame. Otec ma bol pozrieť a videl maličký červený fliačik na mojej tvári. Až potom povedali rodičom, že som sa narodil chorý. Po 3-4 dňoch ma z nemocnice v Nových Zámkoch odviezli do Bratislavy, mama tam so mnou mohla byť len krátko, keďže ja som bol aj tak v inkubátore. Rodičia za mnou chodili  každý deň. Zo začiatku som ešte prsty nemal zrastené, ani zdeformované a mal som aj nechty. V Bratislavskej nemocnici som bol od januára do marca.

Často som padal, rodičia na mňa museli dávať veľký pozor, ako malý som ešte nevedel, že musím byť opatrný a nemám behať, lebo keď spadnem, tak mi pôjde koža dole a zbytočne si spravím ďalšie rany. Ako som už písal, po narodení som mal len fliačik na líci, no rany mi vyšli 1-2 dni po narodení sa.

Veľmi veľa sme chodili k lekárom na Slovensku, ale aj do zahraničia - do Komárom, Gersekarát, Győr atď. týždenne 2-3 krát. Do Gersekarátu sme chodili na týždne, bývali sme u jednej staršej babičky,  nie za malé peniaze.

 

   
© Copyright © 2019 - · All Rights Reserved